Keď sa neplnia sny... aspoň zatiaľ.

Autor: Sára Minárová | 2.5.2012 o 21:06 | (upravené 13.9.2012 o 12:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  144x

Knihy som milovala už odmalička. Začínalo to stavbou komplikovaných budov s veľkým počtom izieb, prezeraním obrázkov a postupne som sa dostala aj k spoznávaniu písmeniek, slov a viet. Slovná zásoba sa rozširovala, až postupne sa v hlave začali rodiť zápletky, šťastné a smutné konce a postupne končili na papieri. Zapĺňalo sa nimi množstvo papierov a zošitov roztrúsených všelikde po byte. Odvtedy prešlo už mnoho rokov, ale v hlave stále drieme sen napísať dielo, ktoré osloví ľudí a vezmú ho do ruky na spríjemnenie upršaného večera.

Ako štvorročné alebo päťročné dieťa (nie som si teraz istá) som začala chodiť aj do zboru. Odvtedy je hudba neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Piatok bez "mládežky" je už pomaly ako vták bez krídel. Skrytý umelec neustále striehne v izbe, kedy bude prázdny byt a konečne sa bude môcť vrhnúť ku klavíru. Púšťa si do slúchadiel nádherné piesne talentovaných hudobníkov a sníva o tom, že raz sa bude môcť zaradiť medzi nich.

Tiež som istý čas navštevovala Detskú rozhlasovú dramatickú družinu. Podarilo sa mi zúčastniť niekoľkých rozhlasových hier a jedného dabingu (ten film však za nič na svete neviem nikde nájsť). A ak by som bola bývala trošku menej hanblivá, mohlo byť tých dabingov aj viac. Doteraz to ľutujem.

Aj keď už nie som dieťa (aspoň podľa dátumu narodenia), týchto snov som sa stále nevzdala. Prišiel však čas výberu vysokej školy. Pre 17-18 ročných ľudí vrátane mňa celkom ťažký oriešok. Ale o tom asi nemusím nikomu rozprávať. Po tom, čo som v úvode napísala, by si mohol čitateľ pomyslieť, že jedna prihláška putovala na žurnalistiku a druhá na VŠMU alebo podobnú školu. Zistila som však, že k prihláške na žurnalistiku by som musela priložiť svoju vlastnú tvorbu, a to predtým publikovanú. Ďalej som teda ani nečítala. A čo sa týka VŠMU, či už hudby alebo herectva, aj keď mi to nie je najpríjemnejšie, musím si priznať, že nie som natoľko talentovaná, aby som sa na túto školu dostala.

A tak som tda skončila na "matfyze". V šľapajách mamy. Nemôžem povedať, že je to zlá škola. Naopak. Jedna z najlepších. Dostala som sa však do krúžku, kde sa cítim neskutočne hlúpa, nemyslí mi to ani spolovice tak rýchlo ako väčšine mojich spolužiakov. Prechádzam na "éčka" a aj to iba vďaka dobrosrdečnosti profesorov. Počas prednášok píšem texty piesní a cestou domov v mysli píšem román.

Je možné, že aj keď túto školu doštudujem, budem sa venovať niečomu úplne inému ako matematike. Jedno je však pre mňa veľmi dôležité. Nech sa deje čokoľvek, nevzdať sa svojich snov. Lebo práve sny sú jednou z vecí, ktoré nám nikto nemôže vziať - môžeme sa o ne pripraviť akurát my sami...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?